Bytová výstavba v čase socializmu
Uplynulo už viac ako tridsať rokov od roku 1989 a tak sa zamýšľam nad tým, aké to bolo, čo sa týka bytovej výstavby počas socializmu a akú spomienku to zanechalo v nás starších-odrastených počas toho obdobia. Hromadná bytová výstavba realizovaná panelovou technológiou, výrazne poznačila vzhľad našich miest. Táto výstavba, nazývaných „sídlisko“, je charakteristickým prvkom bytovej výstavby socialistického spoločenského zriadenia. Výstavba prvých povojnových sídlisk začala okolo roku 1955. Podnetom bola modernizácia a industrializácia spoločnosti po druhej svetovej vojne a s tým súvisiaca urbanizácia krajiny, koncentrácia obyvateľstva do miest a akútny nedostatok bytov. Nové obytné celky boli od konca päťdesiatych rokov minulého storočia plánované a budované podľa možnosti v dotyku s vnútorným mestom alebo v okrajových častiach mesta. Socialistický štát spravoval rozsiahle územia, prideľoval ich na výstavbu obytných komplexov, zároveň bol jediným vlastníkom dodávateľských podnikov a v podstate aj jediným investorom. Na minimalizáciu finančných nákladov a časové urýchlenie výstavby sa využívala typizácia stavebných prvkov. Rozsiahle využívanie malého počtu typizovaných prvkov viedlo k strate osobitosti a jedinečnosti prostredia. Pri plánovaní sídlisk bola základnou urbanistickou jednotkou obytná skupina s cca 500 bytovými jednotkami, čo je približne 1 810 obyvateľov, ktorá sa znásobovala do obytných okrskov. Veľkosť jedného obytného okrsku bola dimenzovaná na kapacitu základnej školy s 24 triedami.
V súvislosti so sídliskami sa nám v prvom rade vynorí predstava monotónnosti a stereotypu. Architekti sa však predsa len snažili vniesť do vytváraného prostredia aspekt výtvarný a emočný. Pristupovali k tomu rôznymi spôsobmi. Jedným spôsobom bolo vytváranie oddychových a rekreačných plôch so zeleňou a ihriskami, kam boli včleňované aj prípadné výtvarné diela.
Hromadná bytová výstavba bola z dôvodu hľadania optimálnych technologických, hospodárnych i koncepčných riešení aj predmetom experimentovania. V praxi sa realizačne najviac uplatnili tri z nich. Jednou bola panelová technológia, táto sa stala v bytovej výstavbe dominantnou; aj pre označenie domu na sídlisku sa všeobecne vžil pojem „panelák“. Druhou technológiu bol systém použitia liateho betónu „LB“ a tretiu systém tzv. posuvného debnenia „PD“. Nakoniec sa však v praxi najviac rozšíril panelový systém. Tento bol vo svojej podstate úsporný a efektívny.
V neskoršom období, začiatkom sedemdesiatych rokov, sa objavovali myšlienky pristúpiť ku koncipovaniu veľkých obytných súborov aj inak. No plánovaný a riadený systém socialistickej výstavby neprial originálnym riešeniam založeným na kreatívnej myšlienke a individuálnych potrebách. Ak vznikli atypické stavby, bolo to v období šesťdesiatych a skorých sedemdesiatych rokov zásluhou silných architektonických osobností. Po udalostiach novembra 1989 zanikol spoločenský systém, ktorý podmienil vznik sídlisk. Toto obytné prostredie však dodnes pretrváva, nijaké sídlisko u nás nebolo zbúrané. V niektorých bratislavských sídliskách žijú ich obyvatelia už celé desiatky rokov. Napriek svojej, možno strohej a neprívetivej tvári, skrýva v sebe toto, pred desiatkami rokov vybudované prostredie, stále svoje špecifické hodnoty, ktoré je potrebné udržiavať a chrániť.
A čo vy, zažili ste obe obdobia a máte svoju skúsenosť zo života na sídlisku v paneláku v čase pred novembrom 1989 a v čase po roku 2000, či už v tom istom paneláku alebo v novodobej developerskej výstavbe?